Paráda. Kráčame kamenistou cestou hore, vieme, že za chvíľu sa otvorí úžasný pohľad. Kamenný zráz a pod ním modrozelená voda. Čistá, chladná, osviežujúca. Spotení sme až hanba. Už to bude, už... Au. Prvé, do čoho narazíme, je kopa svinstva. Priamo na cestičke, ktorou sa ide k vode. Hm. Nevyzerá to, že to tu je odvčera. Aspoň, že to dávajú na jednu kopu, vravíme si. Ideme vyššie, nad lom, na rovinku, kde je viac miesta. Hm. Tak tu sa to už na jedno miesto dávať nenamáhajú. Kopy špiny, kam vidíme. A to tu pri tom sedávajú, opekajú, opaľujú sa na - včera sme ich videli. Vyťahujeme plastové vrecia. Chceme tu pobudnúť s priateľmi a tak, aby nám bolo príjemne. V tomto bordeli by to bolo tristné. Fľaše, konzervy, použité vreckovky. Obaly z čipsov. Plienka. Vložka, škatuľky od cigariet. Zvyšky jedál, nenačatá konzerva olív, očistená cibuľa. Tak toto chutí miestnym frajerom...
Štyri plné vrecia svinstva naplnia kufor auta, odvážame to ku kontajnerom do dediny. Jedno musíme vysypať, lebo kopa neporiadku ešte ostala a už by sme ho nemali kam dať. Plním popolnicu a dvíha sa mi žalúdok. To dáme. Ešte raz a bude aspoň relatívne upratané. Vraciame sa k lomu a dokončíme to. Zatiaľ, čo my zbierame kadečo po kadekom, obchádzajú nás krásne opálení mládenci a dievčence v sexi vykrojených plavkách. A čudne na nás pozerajú. Hej, vravím si. To sme my, z toho veľkého auta s bratislavskou značkou. Sme tu len na pár dní, po prvý raz. A upratujeme niečo, čo sme sem nenanosili. Nevieme si predstaviť, že by sme to tu nechali, keď tu chceme pobudnúť. A je to smutné, že hoci tí krásne opálení mladíci s plechovkou dobre vychladeného piva v ruke a dievčence s dokonalým makeupom sem chodia každý deň, sme to my, čo plníme vrecia odpadkami. Tak si to užite, decká. Možno to tu takéto čisté aspoň jeden deň vydrží.
A že ktorý je to lom? A záleží na tom? Je to jediné takéto miesto na Slovensku?
Ján Spurný
