Zachráňte princeznú – tri, dva, jedna... štart!

Autor: Outward Bound Slovensko | 21.7.2011 o 8:26 | (upravené 4.8.2011 o 16:58) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1175x

Úprimne, žiadny veľký milovník prírody som nikdy nebola. Hmyz, kam len oko dovidí a ucho dopočuje, furt nejaká tá tráva, čo dráždi moje alergické členky, blato, a žiadne umelé osvetlenie. Ani v noci. No fuj. Dodnes preto nechápem, ako som sa tam ocitla. V noci, v lese, s princeznou na pleciach.  

Je tomu už nejaký ten týždeň. Každou bunkou svojho tela som túžila po novom impulze, inšpirácii, po zmene stereotypu. A tak som sa upísala Štúdiu zážitku. Na víkendový kurz som prišla s obavami, odchádzala s novučičkým sebavedomím. Liezla som na skaly! Ja! A v noci pochodovala niekoľko hodín lesom. S rozbitým kolenom! A zvládla som to...

 

Na začiatku bola inštrukcia. Pôjdete tam, potom sem, tu vás počká auto, odvezie vás sem a stretneme sa tu. Jednoduché ako facka. Spokojne som sa pretiahla - treba si predsa pred nočnou prechádzkou rozohriať svaly... „A princeznú nesmiete zložiť z nosidiel. V žiadnom prípade," doznel hlas inštruktorky Mary a ja som stuhla. Akú princeznú? Aké nosidlá? Očividne mi čas inštrukcie ušla.

 

So svojim tímom som vyšla pred chatu. Nebola ešte zima, ale dalo sa tušiť, že o pár hodín stupne z teplomera zmiznú. A my budeme v lese. V tmavom lese plnom hmyzu. Brr. Striaslo ma, keď som sa pozrela do čiernej diery, ktorá bola ešte pred pár hodinami prívetivým vstupom na lesnú cestičku. To bolo poslednýkrát, čo som sa striasla.

 

Naša misia bola prostá - zachrániť princeznú. A predbehnúť druhý tím. Ale to, ako sa neskôr ukázalo, malo v našich očiach menšiu váhu. Dôležitejšia bola pohoda vnútri tímu, komfort pre princeznú a ... zážitok. Spoločné zdolanie všetkých prekážok, počnúc orientáciou v mape, pokračujúc skalnatými cestičkami a šmykľavými listami (odtiaľ to rozbité koleno), a končiac pri striedavom nedostatku praobyčajnej energie a sily. Naša princezná Kamilka bola síce krehké a ľahké žieňa, po niekoľkých hodinách na pleciach však bolela. Aj tak sme ju mali radi. Spievali sme si, pochodovali pravá - ľavá, žartovali... Bolo to krásne. Bolo to v lese. A v noci! Nechápala som, kde sa to vo mne berie.

 

Sú ľudia, ktorí dodnes krútia hlavou, čo za zážitok som už len z tohto mohla mať. Sú aj takí, ktorí len fascinovane mlčia a ja viem, že by si to chceli skúsiť. A sú tiež takí, ktorí majú fázu mlčania za sebou. Pravidelne sa stretávame na kurzoch a i teraz, onedlho, náš čaká ďalšie dobrodružstvo. Čo robíte koncom augusta? Princeznú sme už síce zachránili, ale tuším, že nejaká tá výzva na nás ešte čaká...

 

Mirka Vávrová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.


Už ste čítali?