So keres? Hm...

Autor: Outward Bound Slovensko | 13.3.2012 o 10:12 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  629x

Veškeré moje úsilie písať denník počas programu, sa skončilo fiaskom. Bolo toho veľa. Tak dobre, púšťam sa do písania doma, otváram worďácky dokument a dlho sa pozerám na zvislý blikajúci pásik. Prsty sú v strehu a čakajú na impulz z mozgu, ktorý im napovie, ktoré klávesy treba stlačiť. Neprichádza. Namiesto toho sa pásik rozmihotá a slzy sa mi tisnú do očí. Premietam si udalosti z predošlých dní a neľahké začiatky.

                Veď kto by sa vedel pripraviť na to, že sa autom temer vyštverá pomocou snežných reťazí  po tme na iný kopec než bola chata, že budeme mať pokazený ohrievač na vodu, splachovač na WC, generátor na výrobu elektriny, a ešte deravý komín v miestnosti, kde sme mali my tréneri spať? Ale poradili sme si :)

                Mátra nám poskytuje útočisko pred civilizáciou už druhý deň. Po prvotných ozaj nečakaných situáciách oddychujeme a striehneme na prvých účastníkov. Slnkom zaliaty deň si vychutnávame pri káve a čaji. Program je naplánovaný, postele ustlané, kuchyňa poupratovaná. Vyčkávame. Práve keď sme v najlepšej diskusii vidíme, ako sa k nám blíži po cestičke skupinka ľudí. Tak sa to začalo. Prvá „várka" rumunských účastníkov je tu. Ani sa neusadíme a už vidíme bežiacu malú postavičku a počujeme nejaký hudobný nástroj. Prišli decká z Bag-u. Ako sme neskôr zistili, ten nástroj sa volá balalajka. Od toho okamihu som ešte dva dni mala nutkanie balalajku ukryť, rozbiť, spáliť, či zakopať v lese. Znervózňujúci zvuk, ktorý vydávala, keď sa na nej chalani snažili hrať sa potom zmenil na taký, bez ktorého by to nebolo ono. Ale späť na začiatok. Navarili sme spolu večeru a čakali (chýbali nám ešte slovenský a český účastníci). Síce unavení, ale predsa len dorazili aj ostatní. Až teraz sme v plnom počte. Začiatky boli ťažké. Rozdelili sme sa podľa plánu na 4 funkčné skupinky. Čakali nás totiž dni, plné „nomádskeho životného štýlu" na samote.

                Kitchen team, fire team, hot water team a cleaning tím, boli pojmy, na ktoré sme si rýchlo zvykli. Tak ako aj na nutelu, tímovú spoluprácu, dobrovoľníctvo, hry, slimáka (csiga) high5 partnera, sviečky a slovné spojenia typu „haljak meg", kamehame, miluluju tě, lubim ťa a „wtf".

                Dozvedeli sme sa, ako môžeme začať robiť dobrovoľníka v Afrike, ale aj to, že niekedy stačí pomôcť starej tete s nákupom.  Pre každého z nás to znamenalo niečo iné. Ale čo sme mali spoločné, bol čiastkový cieľ, a to prežiť v čo najväčšej pohode spoločné dni, značne mimo komfortnej zóny aj pre skúsených inštruktorov.

                Dni nám plynuli najprv pomaly. Možno aj pomalšie, ako by nejeden chcel. Zvrat prišiel, keď nám chalani, ktorým chata patrí, prišli namontovať nový bojler, a dokonca sme mali načas aj elektrinu na dobitie najnutnejších vecí. Človek by si pomyslel, čo je na tom, ale my, čo sme tam boli vieme svoje. Dni sme mali kratšie, večere pri sviečkach a večernú zábavu po umytí riadu. Predposledný deň sa ťahal ako sopeľ, lebo všetci boli buď mysľou doma alebo plánovali svoju cestu.

                Vedeli sme, že to nebude trvať večne, ale zvykli sme si na seba. Životné príbehy niektorých detí boli zarážajúce, smutné a na niektoré niet slov. Čo s nimi bude ďalej? Uvidí sa. Všetci sme sa lúčili slovami „milulujutě". O tom možno škoda hovoriť, že na začiatku sme sa zvítavali podaním rúk, a pri rozlúčke padlo aj pár sĺz a nespočetné množstvo objatí.

                Tak ako aj názov tréningu - Growing by doing vypovedá „rástli sme robením". Žili sme v Mátre (Mátrakeresztes) podaktorí od 1.3. do 10.3. 2012. A menovite? Z Česka Šárka I., Šárka II., Janka a Kamila. Z Maďarska Emö, Gigi, Bence, Imi, Júlia (USA) Grófo, Alvi, Frici, Dunka, Higi, Dzambó, Csocsó. Z Rumunska Picur, Lotti, Csilla, Zsolti, Florin, Atilla. Zo Slovenska Majka, Zuzka, Lenka, Katka, Miško.

A čo to komu dalo? Ukáže až čas. Osobne však tvrdím že to bola skúsenosť na nezaplatenie, a práve o to ide.

Čakali ste, že všetky pojmy, budú vysvetlené? Ani náhodou. Ostanú tajomstvom, kým sa nespýtate osobne.

 

ĎAKUJEM VÁM ZA ÚŽASNÉ DNI, SKÚSENOSTI A ZÁŽITKY.

PS: Taves baktalo :D

Majka A.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?